Liečba pohybom

Metodiky liečebnej rehabilitácie zohrávajú najdôležitejšiu úlohu v prevencii a liečbe bolestivých stavov pohybového systému. Ich pôsobenie je totiž aktívne zacielené priamo na lokomočný aparát. Pohybová liečba je za posledné desaťročia obohacovaná o široké spektrum nových kinezioterapeutických postupov.

V liečbe posturálneho správania môžme principiálne vydeliť dve základné prístupy: skupina využívajúca liečebno - gymnastické prvky a kinezioterapeutické postupy vychádzajúce z reflexnej motoriky. Skupina liečebno - gymnastických prvkov je výrazne ovplyvňovaná vôľovou zložkou pacienta, ktorý vykonáva pohyby podľa inštruktáže. Skupina postupov vychádzajúca z reflexných metodík, rešpektujúcich prvky pohybovej posturálnej ontogenézy, je pri správnom vykonávaní úspešnejšia. Terapeuticky využíva pohybové programy, ktoré sú vďaka svojej vývojovej primitívnosti nemenné a teda nezničiteľné.

Medzi súčasne presadzované metodiky patrí posturálny tréning na nestabilnej báze. Pacient na nej stojaci musí reagovať na zmeny ťažiska, čím aktivuje krátke autochtónne svalstvo. Jeho oslabenie vedie k segmentálnej instabilite, čo zohráva podľa súčasných názorov principiálnu úlohu pri vzniku vertebrogénnych syndrómov.

Z pohľadu cieľa liečebného telocviku si môžme vytvoriť dve základné skupiny. Prvou skupinou sú mobilizačné cvičenia, napr. podľa Kaltenborna, pri ktorých pomalými segmentovo cielenými opakovanými cvičeniami mobilizujeme stuhnutú oblasť chrbtice. Druhou skupinou sú metódy korigujúce svalové dysbalancie a s tým súvisiace pohybové stereotypy. Obe skupiny sa čiastočne prekrývajú.

---

Spracované podľa prednášok MUDr. Karola Hornáčka