Aj keď predstava o dobrom spánku môže byť rôzna, nespavosť a poruchy spánku sú podľa posledných prieskumov jedným z "moderných" problémov dnešného človeka. Približne 39% populácie v Európe trpí totiž dlhodobou nespavosťou, z čoho 51% obyvateľov máva ťažkosti so zaspávaním, 47% z nich sa v noci bezdôvodne zobúdza a 38% sa prebúdza nad ránom. Podľa prieskumu uskutočneného v marci tohto roku v Českej republike, udáva problémy so spánkom približne 50% opýtaných. Odborníci z radov slovenských neurológov predpokladajú, že na Slovensku je situácia veľmi podobná. Stres, zhon, zvýšený tlak na pracovné výkony, ekonomické a hlavne rôzne rodinné problémy - to všetko sú faktory, ktoré vo veľkej miere zapríčiňujú nedostatočnú kvalitu spánku.

Prejavy porúch spánku možno všeobecne rozdeliť do štyroch skupín:
- problémy pri zaspávaní, ktoré pretrvávajú viac ako 30 minút
- bezdôvodné prebúdzanie sa počas noci s problémom opätovného zaspania
- nekvalitný spánok - spánok, ktorý nedáva pocit oddýchnutia si
- predčasné prebúdzanie nad ránom bez opätovného zaspania
Ak sa uvedené problémy opakujú častejšie, z lekárskeho hladiska hovoríme o nespavosti (insomnii).
Nespavosť (insomnia) môže byť prechodná, krátkodobá a chronická.

Prechodná nespavosť

je nespavosť, ktorá vzniká z času na čas a príčinou môže byť akútny stres alebo náhle psychické zmeny, príp. zmeny prostredia - cestovanie, časové pásmo a pod.. Prechodnú nespavosť odborníci odporúčajú riešiť modernými hypnotikami - liekmi tzv. 3. generácie, ktoré sa berú len v prípade potreby - jednorázovo, pôsobia selektívne a navodzujú prirodzenú štruktúru spánku. Taktiež majú schopnosť obnoviť normálne spánkové mechanizmy. tento typ nespavosti sa môže vyskytovať u športovcov - cestovanie na súťaže, manažérov, cestovateľov a pod.

Krátkodobá nespavosť

je nespavosť, ktorá pretrváva v priemere od jednej noci až po niekoľko týždňov. Často je dôsledkom vážnejších príčin: okradnutie, emocionálna trauma, hospitalizácia, bolesť, svadba, rozvod, sťahovanie, dlhšie-trvajúci stres v pracovnom prostredí. Odporúča sa dodržiavanie základnej spánkovej hygieny - vyhýbanie sa konzumácii alkoholu, kofeínu, náhlym emocionálnym vzruchom a pod. podporené užívaním spomínaných moderných hypnotík - liekov tzv. 3. generácie. Krátkodobá neliečená nespavosť môže prerásť až v chronickú, ktorá už vyžaduje rozsiahlejšiu odbornú pomoc.

Za chronickú nespavosť

odborníci považujú nespavosť, ktorá trvá aspoň 3 noci za týždeň počas jedného mesiaca. Často sa spája s ochorením (či už fyzickým alebo psychickým) a s dlhotrvajúcim stresom, môže byť zapríčinená užívaním niektorých liekov, alkoholu alebo zakázaných liekov. Odporúča sa špecializovaná liečba konkrétnych príčin nespavosti. Liečbou chronickej nespavosti sa najčastejšie zaoberajú odborní lekári - neurológ a psychiater.

Moderná liečba nespavosti

Poruchy spánku spojené so zlou kvalitou spánku sú často nediagnostikované a nedostatočne, alebo vôbec neliečené. Pacienti tento svoj problém často pokladajú za banálny, s nespavosťu sa zmieria a so svojím lekárom o tom nehovoria. Podľa európskych prieskumov až dve tretiny ľudí, ktorí v súčasnosti trpia rôznymi poruchami spánku, tento problém nijako neriešia. V prípade, že pacient predsa len navštívi odborníka, najčastejšie je to praktický lekár. Približne 70% populácie udáva problémy so spánkom v tzv. "nárazových" prípadoch, keď ich čaká náročný deň alebo takýto deň prežili, spia v hoteli alebo zmenili časové pásmo.
Liečba nespavosti vyžaduje podobne ako u iných zdravotných problémov komplexný prístup. V súčasnosti je známy pojem manažment nespavosti, ktorého cieľom je
· povzbudiť pacientov k tomu, aby o problémoch so spánkom hovorili so svojim lekárom
· zistiť, čo je príčinou nespavosti daného pacienta a túto príčinu liečiť
· v liečbe používať najmodernejšie dostupné hypnotiká s nízkym rizikom vzniku závislosti
· viesť pacienta k tomu, aby liečbu užíval len v prípade potreby
· viesť pacienta k tomu, aby využíval rôzne podporné, tzv. nefarmakologické formy liečby - známe aj ako základná hygiena spánku.

Základná hygiena spánku

pozostáva z nasledovného:
· oddych a pokoj vo večerných hodinách · vyhýbanie sa konzumácii alkoholu
· pravidelné zobúdzanie sa v rovnakú rannú hodinu
· ísť spať len vtedy, keď sa cítite ospalý
· ak nezaspíte v priebehu 15 minút, vstať a opustiť spálňu

Ľudia však najradšej a žiaľ, aj najčastejšie siahnu po lieku, pretože je pohodlný a zaručuje okamžitý účinok.

Prvé lieky na nespavosť - barbituráty začali ľudia užívať začiatkom 20. storočia a označujú sa tiež ako prvá generácia liekov. Tieto dokázali navodiť spánok, udržať ho, ale pocit oddýchnutia sa po prebudení nedostavil. Nevýhodou tejto skupiny liekov bola tiež silná návykovosť.

Druhá generácia, benzo-diazepíny, prišla na trh začiatkom 60-tych rokov a mala na rozdiel od prvej generácie menej nežiadúcich účinkov. Riziko vzniku závislosti však bolo a je stále vysoké. Benzodiazepíny spôsobujú poruchy pamäte, vonkajšieho správania (najmä u starších ľudí), časté sú problémy s koncentráciou v ranných hodinách, po zobudení je pocit malátnosti. Benzodiazepíny, podobne ako 1. generácia liekov - barbituráty, zasahujú do fyziologickej/prirodzenej štruktúry spánku, preto spánok po užití týchto liekov nie je osviežujúci a regenerujúci. Na Slovensku pacienti najčastejšie užívajú práve túto skupinu liekov.

Moderná medicína v súčasnosti využíva poslednú, tretiu generáciou liekov, známu najmä účinnou látkou zolpidem. Tieto pôsobia selektívne, nepriaznivo neovplyvňujú pamäť a navodzujú tzv. fyziologickú (prirodzenú) štruktúru spánku. Vďaka vývoju 3. generácie liekov je človek po prebudení schopný okamžitej koncentrácie a užíva ich len v prípade potreby - náročný deň v práci, problémy v rodine, zmena časového pásma a pod. Výsledkami veľkého množstva celosvetových štúdií sa potvrdilo, že lieky tretej generácie nie sú návykové, skracujú dobu nástupu spánku a zlepšujú jeho kvalitu.

Spánok, nespavosť a poruchy spánku boli predmetom štúdia viacerých odborníkov už začiatkom tohto storočia. Odvtedy sa výskum a vývoj posunul výrazne vpred a v súčasnosti sa spánkom a poruchami spánku zaoberajú neurológovia v profesionálnych spánkových laboratóriách. Vedci zistili, že samotný spánok sa skladá z piatich fáz, ktoré tvoria takzvaný spánkový cyklus. Prvé dve fázy tvorí ľahký spánok, ďalšie dve hlboký alebo pomalý spánok a poslednú takzvaný REM spánok. Ten je od predchádzajúcich štyroch výrazne odlišný. REM je skratka anglického slova Rapid Eye Movement, čo v preklade znamená rýchly pohyb očí. Tento pojem vyjadruje charakteristickú črtu piatej spánkovej fázy - počas nej sa nám totiž prudko hýbu očné gule, navonok sa zdá, ako keby sme v spánku rýchlo žmurkali. Týchto päť fáz sa pravidelne opakuje, počas jednej noci absolvujeme zvyčajne 4 až 5 spánkových cyklov. Jeden spánkový cyklus trvá v priemere 90 minút, z čoho 80 minút pripadá na non-REM spánok a iba 10 minút na REM spánok. Mozog počas spánku prechádza aktívnou reorganizáciou a spotrebúva také isté množstvo glukózy a kyslíka, ako počas bdenia.

Spánok je prítomný aj u cicavcov a vtákov, je nevyhnutnou súčasťou života človeka. Dlžka spánku je u každého individuálna. Priemerne však prespíme:
· 1/3 nášho života (24 rokov!),
· až polovicu prvého roku nášho života a
· čoraz menej s narastajúcim vekom.

Aké sú následky nespavosti?

Odopieranie si spánku má mnohé negatívne dôsledky, a to už po 24 hodinách. Najčastejšie sú to poruchy nálady, depresie, nekľud, vizuálne a sluchové poruchy a poruchy myslenia.
Nespavosť vplýva na výkony počas dňa, svetová história zaznamenala viacero katastrof, ktoré boli zapríčinené práve nevyspatosťou pracovníkov. Viac ako 41% dopravných nehôd sa stáva dôsledkom únavy a nespavosti, približne 52% pracovných úrazov je následkom nepozornosti v dôsledku únavy, v domácnosti je to 29% úrazov. Z nespavosťou rastie výskyt depresií, klesá výkon a produktivita, rastie sociálna nespôsobilosť a čerpanie prostriedkov zo zdravotníckej starostlivosti. U ľudí s poruchami spánku je celkovo výrazne zhoršená kvalita života.

---

Tento text bol prevzatý z tlačových materiálov webových stránok Spanok.sk

Autor/zdroj: Redakcia