> Indikácie/Liečebné pobyty > 

Choroby obehového ústrojenstva (srdce/cievy)


Vysoký krvný tlak/Hypertenzia

Hypertenziu má dospelý človek vtedy, ak zistený tlak krvi meraný za definovaných podmienok a metodicky štandardne je:

1. nad 140 mmHg systolický tlak krvi (TKs), nad 90 mmHg diastolický (TKd),
2. užíva antihypertenzíva.

Americká odborná komisia v roku 1993 zaviedla pojem „zvýšeného-normálneho tlaku krvi“. Je to TKs 130-139 mmHg alebo TKd 85-89 mmHg. Nepriamy celkový systémový arteriálny tlak krvi meriame na paži, je jedno či na ľavej alebo pravej, pričom musí byť na oboch horných končatinách rovnaký. Tlak krvi vykazuje priamo-úmerný vzťah k rastúcemu veku a to najmä systolický, pri fyziologických podmienkach sa zvyšuje aj pri námahe a citovom rozrušení, po jedle, pri gravidite. Je známe circadiálne kolísanie tlaku krvi v dvoch cykloch - večernom a rannom. Zvyšovanie počtu cyklov, napr. každé štyri, resp. dve hodiny je považované za prvé známky vývoja hypertenzie.

 Primárna hypertenzia je multifaktoriálne ochorenie doteraz ešte nie úplne objasneného pôvodu. Existuje množstvo veličín s vplyvom na rozvoj hypertenzie, najdôležitejšie sú podmienky genetické a ekologické, vrátane životosprávy. Hypertenzia je významným rizikovým faktorom pre ischemickú chorobu srdca, pre náhlu smrť. Primárna (esenciálna) hypertenzia má v populácii desať až pätnásťpercentný výskyt a v klinickom vývoji prechádza troma štádiami. Mesiace až roky pacient s hypertenziou nemusí pociťovať žiadne subjektívne ťažkosti, čo je nebezpečné pre tých, ktorí o svojej chorobe nevedia. Preto meranie tlaku krvi a rýchlosti pulzovej frekvencie je potrebné aj pri iných ako preventívnych lekárskych vyšetre-niach, resp. prehliadkach ošetrujúcim lekárom. Pri neliečenej hypertenzii dochádza k multiorgánovému poškodeniu centrálnej nervovej sústavy, očí, srdca, obličiek, ciev.

V ekologicky znečistenej prírode pokladáme za škodlivé prvky s výrazným vplyvom na rozvoj hypertenzie predovšetkým ortuť, olovo, kadmium a arzén. K rizikovým faktorom patrí tiež fajčenie, cukrovka, obezita.

  V minulosti sa pacientom s hypertenziou nevenovala adekvátna lekárska starostlivosť. Lekári si úplne neuvedomovali závažnosť tejto choroby. Známou osobnosťou s hypertenziou bol napríklad F. D. Roosewelt. Jeho osobní lekári mu denne merali tlak krvi, pretože ho mal vysoký. Prezident mal pre zaujímavosť napríklad jeho najnižšie hodnoty pri vstupe USA do vojny (7.12.1941) a pri akcii „Owerload“ - vylodenie spojencov v r. 1944. Naopak najvyššie hodnoty tlaku krvi - viac ako 230/120 mmHg mu namerali na Jalte vo februári 1945. Prezidenta veľmi bolela hlava a hovorí sa, že z uvedených dôvodov ani neodporoval Stalinovi a jeho návrhu na povojnové rozdelenie Európy. Keď potom neskoršie dostal mozgovú príhodu a v roku 1945 zomrel, noviny písali o „blesku z jasného neba“.

Na začiatku liečby hypertenzie je potrebné urobiť pacientovi základné lekárske vyšetrenie, dôkladnú anamnézu s pátra-ním po výskyte hypertenzie v rodine, fyzikálne a laboratórne vyšetrenie, prístrojové vyšetrenie ako elektrokardiogram, vyšetrenie srdca a veľkých ciev ultrazvukom. Zásadný význam má echokardiografické vyšetrenie a určenie masy ľavej srdcovej komory, resp. indexu masy ľavej komory na povrch tela, alebo na telesnú výšku osoby, šírku aorty a jej funkciu. Vysoký tlak krvi má významný vplyv na kvalitu steny aorty a jej funkciu. Žiadúce je Holterovo monitorovanie tlaku krvi pred nasadením medikamentóznej terapie. Veľmi dôležité je zistenie celkovej perifernej cievnej rezistencie, ktorá má úzky a nepriamoúmerný vzťah s obehovým objemom, resp. srdcovým výdajom a priamoúmerný so stredným arteriálnym tlakom krvi, ktorý je v priamom vzťahu s tonusom ciev a ten je ovplyvňovaný viacerými veličinami, napr. veľmi výrazne duševným stavom človeka a jeho schopnosťou relaxácie, čo možno využiť na ovplyvnenie výšky krvného tlaku, resp. jeho zníženie. Normálne hodnoty celkovej perifernej cievnej rezistencie by sa mali pohybovať v rozmedzí 19 až 32 arbitrálnych jednotiek (mmHg.l-1.m-2.min-1). Liečba hypertenzie sleduje normalizáciu krvného tlaku. Dôležitá je zmena životosprávy, zníženie soli v prijímanej potrave (na 5-6 g denne), vylúčenie alkoholu, resp. jeho zníženie na 10 g etanolu denne, úprava nadváhy podľa BMI*, telesná aktivita (presne definovaný a kontrolovaný pohyb), znižovanie až vylúčenie nadmerného stresu. K odbúraniu stresu prispieva napríklad aj korekcia medziľudských vzťahov a pracovných návykov. Liečba je trvalá, to znamená, že ordinované lieky sa nevysadzujú. Nevyhnutné sú pravidelné kontroly ošetrujúcim lekárom. Potrebné je najprv začať pri životospráve, úprave životného štýlu a stravovacích návykov a až potom je vhodné pridať adekvátnu medikamentóznu terapiu.

Prevzaté z periodika VZP Dôvera, článku ktorý publikoval MUDr. Mgr. Ján Mičuda, CSc.


Autor/zdroj: Redakcia